V dnešných hospodárskych lesoch, ktoré často nadobúdajú charakter plantáží na drevo, niet miesta pre staré stromy s vhodnými dutinami. Podobne je to aj v ovocných sadoch a záhradách, kde sú  staré bútľavé stromy vysokokmenných odrôd zriedkavé. Z pasienkov a okolia vôd zmizli tzv. hlavové vŕby, ktoré pravidelným orezávaním vytvárali bútľavé „hlavy“. Aj v mestách sú staré stromy odstraňované z rôznych dôvodov, skôr ako v nich dokáže vzniknúť hoci len malá dutinka. A tak odkedy si to ľudia začali uvedomovať, stalo sa vyvesovanie búdok najčastejším spôsobom pomoci človeka vtákom.

Vyvesovanie vtáčich búdok je známe z rôznych európskych zemí minimálne od 16. storočia. Doložené poznatky nie vždy svedčia o nezištnom úmysle ľudí pomáhať vtákom. V tej dobe v búdkach odchované mláďatá slúžili ako vítaný zdroj potravy. Iné dôvody prečo pomáhať vtákom v Európe prichádzajú až s rozvojom ochranárstva v 19. storočí. Ľudia začali  podporovať hlavne vtáky živiace sa hmyzom. Teda podpora hniezdenia vznikala so zámerom, ktorý v súčasnosti nazývame biologickým bojom proti škodcom.

Pred tromi rokmi Správa PIENAP-u a Vojenské lesy a majetky (VLM), o. z. Kežmarok, prerokovali možnosti pomoci spevavcov v území bývalého vojenského výcvikového priestoru Javorina, ktoré je v súčasnosti Chráneným vtáčím územím Levočské vrchy. VLM pristúpili k výrobe a vyvesovaniu vtáčích búdok, takzvaných “sýkorníkov” v CHVÚ Levočské vrchy (územie bývalého Vojenského obvodu Javorina). V uplynulých dvoch rokov v tomto území VLM nainštalovali 350 takýchto búdok. Počas tohto ročnej hniezdnej sezóny sme odkontrolovali hniezdenie a obsadenosť 30 inštalovaných búdok. Prvé hniezdenie vzhľadom na chladné jarné počasie nedopadlo uspokojivo. Väčšina búdok nebola obsadená v štyroch sme našli uhynuté mláďatá. Dve boli obsadené čmeliakmi. Pri druhej kontrole tých istých búdok sme zistili, že 23 z nich obsadili sýkorky bielolíce (Parus major), v 4 boli sýkorky belasé (Parus caerleus), v jednej bola sýkorka uhliarka (Parus ater), dve neboli obsadené. Predpokladáme, že kontrolovaná vzorka odráža stav hniezdenia aj v ostatných častiach územia, čo poukazuje na veľmi dobrý výsledok obsadenosti inštalovaných búdok. Okrem “sýkorníkov” bolo v území nainštalovaných 150 ks polobúdok pre hniezdiče ako mucháre, trasochvosty, žltochvosty a ďalšie druhy, ktorým vyhoveje tento typ búdok. Tunajšie sovy si tu tiež v novej hniezdnej sezóne nájdu  bývanie v počte 50 polobúdok. S vedením odštepného závod sme už diskutovali aj o zlepšení úkrytových možností pre netopiere.

Správa PIENAP-u a niekoľko členov Slovenskej ornitologickej spoločnosti SOS/BirdLife Slovensko tu v minulosti rozmiestnili niekoľko desiatok hniezdnych podložiek pre vodnáre potočné (Cinclus cinclus), ktoré sú pravidelne monitorované. Ich obsadenosť je takmer stopercentná.

Priebeh hniezdenia sýkorky bielolícej (Parus major) v jednej z vyvesených búdok vám priblíži videonahráva z dielne VLM https://youtu.be/u8Qg4eCcIAo.

Kedy je najvhodnejšia doba na vyvesovanie búdok?

Búdky majú najväčšie využitie počas hniezdnej sezóny, teda na jar a v lete keď spevavce potrebujú hniezdiť. Preto by sa mali inštalovať skôr, začiatkom jari, alebo pokojne aj počas jesene. Niektoré druhy, napríklad sýkorky, môžu hniezdiť aj dvakrát či dokonca trikrát v roku. Počas jednej sezóny búdku zvyčajne obsadí len jeden druh vtáctva, zriedkavo sa objavujú prípady, keď búdka zmení svojho „majiteľa“ aj počas sezóny. V jesennom a zimnom období búdka nemusí byť prázdna. Môže niektorým druhom slúžiť na nocovanie, kde nájdu vhodné úkrytové možnosti pred zimou a predátormi.

Akú starostlivosť vyžadujú vtáčie búdky? 

Zavesením búdky sa práca vôbec nekončí. Je dobré, ak sa príbytky na hniezdenie aspoň raz za pár rokov skontrolujú, ideálne na jeseň po vyhniezdení vtáctva. Postupom času sa totiž môžu zaplniť rôznym materiálom, v ktorom sa navyše zvyknú zdržiavať parazity. Hniezdo je teda potrebné vyhodiť a vnútro búdky vyčistiť. Počas zimy mráz zničí zvyšky parazitov. Na jar si do búdky môžu spevavce znova nanosiť materiál na stavbu nového hniezda.

Treba však pamätať, že búdky sú len dočasným riešením. Oveľa dôležitejšie je zachovať staré bútľavé stromy všade, kde je to aspoň trochu možné. Vyvesovanie búdok má význam aj pre nás ľudí. Nejeden záhradkár, ktorý chce dopestovať ovocie bez chemických postrekov, sa snaží do svojej záhrady prilákať hmyzožravé vtáky práve búdkami. Vo svete je to bežné, ale prvé “lastovičky” sú známe už aj u nás, kedy farmári v spolupráci s ornitológmi umiestňujú v okolí svojich polí a lúk polobúdky a hniezdne podložky pre sokoly a sovy. Je to prirodzená, biologická a finančne nenáročná ochrana pri likvidácii hlodavcov.

Nezanedbateľnú úlohu zohrávajú búdky v environmentálnej výchove. Práve vďaka nim nejedno dieťa prvýkrát získa pozitívny vzťah k prírode.

V prípade, že ste sa rozhodli vyrobiť vlastnú búdku potrebné informácie nájdete http://vtaky.sk/stranka/118-Vyroba-vtacich-budok.html .

Autor: V. Kĺč.

Autor foto: V. Kĺč, V. Kĺčová Kunštárová, M. Revický

Zdroj:

www.vlm.sk

https://www.veronica.cz/poradna-v-casopise-veronica?i=102

http://vtaky.sk/stranka/90-Vtacie-budky.html