Dnes si pripomíname  55 rokov existencie Pieninského národného parku, nášho najmenšieho národného parku, ktorý bol vyhlásený nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 5 zo 16. januára 1967. Vtedajšia výmera národného parku mala 2 125 ha.

Cesta k jeho vyhláseniu nebola jednoduchá a začala sa omnoho skôr. Existencia národného parku je silne previazaná so vznikom prvého medzinárodného (cezhraničného) parku prírody v Európe, ktorý vznikol práve v Pieninách už v roku 1932, teda pred 90 rokmi. Tento bilaterálny park tvorili poľský Park Narodowy w Pieninach a Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách. Táto udalosť, o čom mnohí netušia, bola úzko spätá s procesom prípravy národného parku v Tatrách, pričom Pieninský park mal byť vzorom, modelom pre budúci Tatranský národný park. Po vyhlásení prvého medzinárodného parku prírody v Európe vznikli na obidvoch stranách hranice komisie pre národné parky zložené z predstaviteľov odborných organizácii a vedeckých odborníkov. Ich činnosť však prerušila druhá svetová vojna. Avšak v povojnovom období bolo na Slovensku prioritou zabezpečiť ochranu Vysokých Tatier, kde vznikol v roku 1949 Tatranský národný park. Pre tento park v päťdesiatych rokoch 20. storočia bol založený poradný zbor, ktorý sa začal zaoberať aj ochranou prírody Pienin. Z iniciatívy poradného zboru vyšli návrhy na znovuobnovenie Slovenskej prírodnej rezervácie v Pieninách, prípadne pre vznik národného parku. V roku 1957 bola prírodná rezervácia pričlenená k Správe TANAP-u. Už v roku 1958 predstavil Ing. Milan Pacanovský projekt na vyhlásenie Pieninského národného parku. Oficiálne sa na  projekte začalo pracovať až v roku 1961.

Spracovaný projekt bol prerokovaný a odsúhlasený Poradným zborom TANAP-u v roku 1962. Výstupom zasadnutia boli dôležité odporúčania – a) vytvoriť pre budúci park samostatnú správu a Múzeum pieninskej prírody, b) vytvoriť spoločnú koncepciu ochrany prírody s poľským národným parkom. V tej dobe žiaľ ešte nikto netušil, že samostatná Správa parku vznikne o viac než 3 desaťročia neskôr a Múzeum pieninskej prírody až o 51 rokov.

Poradný zbor pre nečinnosť úradov zasadal vo veci vyhlásenia Pieninského národného parku opätovne aj v roku 1964, závery boli impulzom pre vyhlásenie národného parku, ktoré sa udialo v už spomínanom roku 1967. Označenie parku sa používalo PNP, až po odsúhlasení jazykovedným ústavom v Bratislave v roku 1976 sa zaviedla terajšia  skratka PIENAP. Za sídlo Správy PIENAP-u bol určený Červený Kláštor. Park bol zaradený pod Správu TANAP-u iba ako ochranný obvod. Už o dva roky neskôr v roku 1969 sa Poradný zbor pre veci Pieninského národného parku zaoberal neplnením obsahu Štatútu a odporúčal rezortnému ministrovi vytvorenie samostatnej správy, čo sa však neuskutočnilo. Tou istou problematikou sa o 20 rokov neskôr zaoberal Poradný zbor pre národné parky. Národný park ostal obyčajným ochranným obvodom v Správe Tatranského národného parku aj po roku 1989. Až v roku 1990 sa Správa PIENAP-u v rámci organizačných štruktúr TANAP-u dostala na úroveň samostatného odboru a konečne od 1. januára 1995 zmenou zákona o ochrane prírody a krajiny na úroveň ostatných národných parkov. Od roku 1996 bola Správa zlúčená do Správy národných parkov  a od roku 2000 do Štátnej ochrany prírody SR.

Aj napriek skutočnosti, že oba pieninské chránené územia mali v roku 1932 rovnakú štartovaciu pozíciu pri ochrane prírody, chvíľu sa aj zdalo, že sa vydajú spoločnou cestou, nakoniec sa táto  cesta rozdelila. Kompetencie a právna subjektivita Správy Pieninského národného parku v Poľsku parku viedla k prosperite a zároveň k ochrane územia ich národného parku, k zveľaďovaniu majetku štátu, zvyšovaniu zamestnanosti a ku skvalitňovaniu služieb pre turistov, ale aj domáce obyvateľstvo. Správa nášho národného  parku zaraďovaním do rôznych organizačných štruktúr  postupne stratila takmer všetky rozhodovacie kompetencie, služby správy parku pre prírodu a verejnosť sú v porovnaní s poľským územím minimálne. Dokonca v novodobej histórii národný park prišiel o niekoľko strategických objektov vďaka roztrieštenosti kompetencií v území medzi viacero organizácii a ministerstiev.

V súčasnosti, vďaka poslaneckému návrhu a rozhodnutiu Národnej rady SR, ktorá v utorok 14. decembra 2021 schválila reformu národných parkov na Slovensku a jej súvisiace opatrenia, posúvajú Slovenskú republiku v oblasti ochrany prírody do kruhu vyspelých krajín. Ide o historický medzník, ktorým sa aj náš Pieninský národný park priblíži spravovaním územia tomu susednému, poľskému územiu a tak získa podobu, akú si zaslúži. Žiaľ tento proces trval „len“ 89 rokov.

Autor: V. Kĺč,

Zdroj: Národné parky Slovenska, 2020. L. Ambróz, E. Greschová, J. Klinda.