Rieka Dunajec – “turistická ubytovňa” pre kačicu ostrochvostú

Rieka Dunajec – “turistická ubytovňa” pre kačicu ostrochvostú

Samec kačice ostrochvostej (Anas acuta) a samce kačice divej (Anas platyrhynchos). Foto: V. Kĺč

Samec kačice ostrochvostej (Anas acuta) a samce kačice divej (Anas platyrhynchos). Foto: V. Kĺč

Kačica ostrochvostá (Anas acuta) lieta rýchlo a prudko, pričom počuť hvízdanie krídel. Pred zosadnutím letiaci vták krúti a otáča krkom na všetky strany. Obýva vody v pásme severských ihličnatých lesov. Zimuje v strednej a západnej Európe a v Stredomorí. Niektoré kačice zaletia až do tropickej Afriky. Na hniezdiská prilietajú kačice ostrochvosté už v pároch. Kačica na hniezde sedí veľmi pevne, a ak ju čosi vyplaší, pri vzlietaní sa odľahčí vystreknutím trusu ponad hniezdo (www.facebook.com/BirdwatchingSlovakia).

 

Ako ju rozoznáme? Je približne veľkosti kačice divej, ale štíhlejšia a elegantnejšia. Vďaka malej hlave a dlhému, úzkemu krku ju niektoré určovacie kľúče nazývajú aj chrtom medzi kačicami. Samce sú nezameniteľné práve v jarnom období, v takzvanom svadobnom šate. Vtedy majú hlavu a hornú časť krku hnedú, hruď a dolnú časť krku bielu, výrazne dlhé chvostové perá. Zobák dvojfarebný, tmavošedý. Samce mimo obdobia párenia, sú podobné ako samice, sú takmer zameniteľné so samicou kačice divej.

Na Slovensku kačica ostrochvostá patrí medzi zriedkavo pozorované druhy. Podstatná časť európskej populácie hniezdi vo Fínsku, Švédsku, Nórsku a v Estónsku. V ostatných európskych krajinách má roztrieštený areál a hniezdi len v malých počtoch. V minulosti v Maďarsku bol počet hniezdnych párov na 30 až 50 párov (Haraszthy, 1998), v Poľsku Tomiałojć & Stawarczyk (2003) udávali 40 až 60 párov, v Čechách Štastný et al. (2006) udávajú len 0 až 5 párov, na Ukrajine  Fesenko & Bokotey (2002) 300 až 900 párov.

Na Slovensku patrí druh k zriedkavým hniezdičom. Na západnom Slovensku sa hniezdenie kačice ostrochvostej podarilo zdokumentovať doposiaľ len niekoľkokrát (Gúgh, Lengyel, 2007). Zo starších údajov je známe hniezdenie od Kolárova (Ferianc, 1977). V r. 1992 hniezdil 1 pár v alúviu rieky Moravy na Rudavnom jazere (Kalivodová et al., 1996) a na rybničnej sústave pri Boheľove (Kalivodová & Darolová, 1991). Na základe výsledkov mapovania v rokoch 1980–1999 sa počet hniezdnych párov odhaduje na 0 až 10 pre celé územie Slovenska (Darolová & Jureček, 2002).

Na rieke Dunajec, je výskyt kačice ostrochvostej rovnako zriedkavý. Pozorovania sú vzácne, viažu sa len na  jarnú a jesennú migráciu, kedy si tu urobí krátku prestávku na načerpanie síl. Hniezdenie nemáme potvrdené.  Kajzer et al. (2010) pozorovali tento druh v mesiaci január a október roku 2007 na vodnej nádrži Czorsztyn.  Výskyt počas jarnej a jesennej migrácie potvrdzuje Cierlik, Kozik (2010) aj v období rokov 1992-1997, teda ešte pred spustením vodnej nádrže do prevádzky.

Spoločenská hodnota druhu je 996 eur.

Autor a foto: V. Kĺč

Zdroj:

GÚGH, J. LENGYEL, J., 2007: K hniezdeniu kačice ostrochvostej (Anas acuta) na juhozápadnom Slovensku,  http://www.tichodroma.sk/pdfs/Tichodroma_19.split/Tichodroma_19.147-148.pdfCIERLIK, G., KOZIKZ, B., 2010: Zmiany ornitofauny w rejonie zbiorników zaporowych w Pieninach. Pieniny – Zapora – Zmiany — Monografie Pienińskie 2: 241–252.

DAROLOVÁ E. & JUREČEK R. 2002. Kačica ostrochvostá (Anas acuta). — Pp.:134–136. In: DANKO Š., DAROLOVÁ A.
& KRIŠTÍN A. (eds.): Rozšírenie vtákov na Slovensku. VEDA, Bratislava.

FESENKO G. V. & BOKOTEY A. A. 2002: The bird fauna of Ukraine. — The Ukrainian Society for the Protection of Birds, Kiev.

FERIANC O. 1977: Vtáky Slovenska 1. — VEDA, Bratislava.

HARASZTHY L. 1998: Magyarország madarai. — Mezőgazda, Budapest.

KALIVODOVÁ E. & DAROLOVÁ A. 1991: The nesting of the Red-crested Pochard (Netta rufina) and Pintail (Anas acuta) on the Žitný ostrov Island. — Biológia, Bratislava 46: 969.

KALIVODOVÁ E., FERIANCOVÁ-MASÁROVÁ Z., DAROLOVÁ A. & KÜRTHY A. 1996: Ornithological evaluation of the lower stream part of the aluvium of the river Morava (Slovak – Austrian frontier). — Ekológia (Bratislava) 15: 189–205.

KAJZER, J., PACIORA, K., BOBREK, R., KOŚMICKI, A., 2010: Przelotne i zimujące ptaki wodno-błotne Zbiornika Czorsztyńskiego i Sromowieckiego w latach 2006–2007.  Pieniny – Przyroda i Człowiek 11: 81–89.

ŠŤASTNÝ K., BEJČEK V. & HUDEC K. 2006: Atlas hnízdního rozšírení ptáku v České republice. — Aventinum, Praha.

TOMIAŁOJĆ L. & STAWARCZYK T. 2003: Awifauna Polski. — Pro Natura, Wroclaw.

www.biomonitoring.sk

www.facebook.com/Birdwatching.Slovakia/