Čo je to mokraď? Na mokraď sa môžeme pozrieť z viacerých strán. Napríklad očami poľnohospodára, niektorý si možno povie, že to je územie, ktoré sa nedá len tak jednoducho zorať a zúrodniť. Niekto, kto nemá rád prírodu si zas povie, že je to len liahnisko pre komáre. Ale ekológ si povie, že je to kúsok hodnotnej krajiny, malý krajinný drahokam. Čo je teda mokraď? Je to močiar, slatina, rašelinisko, prirodzene alebo umelo vytvorené vodné plochy, trvalé alebo dočasné, stojaté aj tečúce. Znamená to, že medzi mokrade patria všetky územia prírodného aj umelého pôvodu, kde je vodná hladina na povrchu, alebo blízko povrchu pôdy, alebo kde povrch pokrýva plytká voda, ako aj potoky, rieky, vodné nádrže.

Pred obcou Červený Kláštor v smere od Majerov, návštevník prichádzajúci do Pienin zazrie trstiny (Phragmites australis). V ich susedstve sa nachádza rybník. Kým rybník z pohľadu ochrany prírody plní svoju úlohu pri jarnej migrácii, rozmnožovaní obojživelníkov a pri migrácii niektorých druhov vtákov, hlavne kačíc, susedná trstina na svojom význame nestráca ani v hniezdnom období. Na lokalite sa nachádza mozaika biotopov. Tie v dobrom stave udržiava správca tejto mokrade, bobor vodný (Castor fiber). Pestrosť biotopov a ich vyhovujúci stav radí túto lokalitu medzi jednu z najvýznamnejších mokradí  v Zamagurí. Prečo? Mokraď leží na migračnej trase vtáčích druhov. Okrem toho je vhodným miestom pre nocovanie vtákov. Vo veľkých počtoch sa tu každú noc zhromažďujú škorce, trasochvosty, lastovičky. Pri poslednej minulo týždňovej  návšteve sme prvý krát zaznamenali aj brehule hnedé, v doterajších prieskumoch tu údaje o tomto druhu absentujú. Najpočetnejším druhom na lokalite  sú  lastovičky obyčajné (Hirundo rustica), ktoré na nocovanie využívajú práve okrajové trsťové porasty. Doterajšie pozorovania ukazujú, že v priebehu mája a júna lokalitu navštevujú hlavne samce.  Samice spravidla v tomto období sedia na tzv. prvej znáške. Po vyletení mláďat z tejto znášky sa počet lastovičiek na lokalite výrazne znásobuje. Na konci hniezdnej sezóny sa takto, na nocovisku stretáva niekoľko stoviek  lastovičiek.

Autor a foto: V. Kĺč