Náučný chodník v Prielome Dunajca

Červeno značený náučný chodník Červený Kláštor – Huta – sútok Lesnického potoka s Dunajcom (trasa NCH je identická s časťou TZT Veľký Lipník – Lesnické sedlo – Plašná – Cerla – Červený Kláštor – Huta – štátna hranica – Szczawnica)

Náučný chodník (tzv. Pieninská cesta) je tvorený z desiatich zastávok s informačnými tabúľami, ktoré v roku 2014 prešli kompletnou rekonštrukciou https://www.facebook.com/gribovartvs/videos/309616725895589/?fref=mentions:

1. zastávka – vstup do prielomu Dunajca

Ste pri vstupe do hlbokého údolia, ktoré vytvorila rieka Dunajec v mezozoických vápencoch bradlového pásma. Vytvorený kaňon dlhý 9 km je prírodovedecky hodnotnou a krajinársko-estetickou časťou Pieninského národného parku na našej a poľskej strane. Odtiaľto vidíte pozoruhodné skalné útvary Troch korún (982 m n.m), ktoré vytvárajú výraznú dominantu v krajinnom prostredí Zamaguria. Prístup na vrchol, kde je vyhliadková galéria pre 15 osôb, je možný len z poľskej strany.

2. zastávka – Jánošíkov skok

Dunajec je horský pravostranný prítok Visly, do ktorej sa vlieva na poľskom území. Z jeho zdrojníc iba horná časť Bielej vody a Javorinky majú svoje povodie vo Vysokých Tatrách na našom území. Patrí k najčistejším tokom na Slovensku a poskytuje vhodné životné prostredie mnohým druhom rýb. Najhojnejšie sa vyskytuje jalec obyčajný (Leuciscus leuciscuc), podustva obyčajná (Chondrostoma nasus), belička obyčajná (Alburnus alburnus). V minulosti tu žil aj losos obyčajný (Solmo salar). Ako náhrada zaň bola umelo vypustená hlavátka obyčajná (Hucho hucho).

3. zastávka – lesy v prielome Dunajca

Najrozšírenejším súčasným lesným spoločenstvom v Pieninách sú jedľovo-smrekové lesy s vtrúseným bukom, ale prapôvodným lesným spoločenstvom je jedľovo-bukový les, ktorý sa zachoval len miestami. Zaujímavým krovinatým lesným spoločenstvom na južných svahoch Golice a Siedmich mníchov sú lipové háje, v ktorých okrem prevládajúcej dreviny lipy malolistej (Tillia cordata), rastie lieska obyčajná (Coryllus avellana), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), javor mliečny (Acer platanoides) a iné. Jednou z najväčších pozoruhodností sú reliktné porasty borovice lesnej so vzácnou borievkou netatovou (Juniperus sabina) na strmých skalných hrebeňoch.

4. zastávka – Huta

Huta – rozsiahla svahová poľana asi 300 m v bočnom údolí, ktorého dnom prechádza turistický chodník (žltá značka). Kedysi tam stála hutnícka osada, ktorú údajne osídlili husiti v XV. storočí. V XII. storočí tu bola sklárska huta. Po neskoršej roľníckej kultúre sa tu zachovali poľnohospodárske plochy typické pre Zamagurie. Osada zanikla v roku 1969, kedy ju opustil posledný obyvateľ. Len opustené ovocné stromy pripomínajú pôvodné osídlenie.

5. zastávka – živočíšstvo

V zachovalých lesoch Golice a Siedmich mníchoch nachádza životné prostredie množstvo živočíšnych druhov. Z párnokopytníkov tu môžete stretnúť jeleňa obyčajného (Cervus elaphus), srnca hôrneho (Capreolus capreolus), sviňu divú (Sus scrofa), z mäsožravcov rysa ostrovida (Lynx lynx), mačku divú (Felis silvestris), líšku obyčajnú (Vulpes vulpes). V zimnom období sa tu zatúla aj vlk obyčajný (Canis lupus). V odľahlých lesných porastoch hniezdi kurovitý vták jariabok hôrny (Tetrastes bonasia). Pravidelným hniezdičom je tu sluka hôrna (Scolopax rusticola), orešnica perlatá (Nucifraga caryocatactes) a mnohé ďalšie vtáky.

6. zastávka – xerotermné skalné biotopy

Časť pieninskej kveteny si našla svoje miesto na strmých skalách, skalných stenách a sutinách prielomu Dunajca, kde vytvára typické pieninské spoločenstvá skál a skalných sutín. Vzhľadom k výhrevnému podkladu a pomerne nízkej nadmorskej výške nachádza sa v týchto spoločenstvách rad teplomilných druhov: tarica skalná (Aurinia saxatilis), púpavec sivý (Leontodon incanus) a mnohé ďalšie. V nich sa najlepšie darí aj typickej subendemickej rastline Pienin, ktorou je chryzantéma pieninská (Dendranthema zawadskii).

7. zastávka – živočíchy brehov a vodného toku

V pobrežných miestach, ale aj na hladine Dunajca si živočíchy nachádzajú potravu aj úkryt pred nepriateľmi. Z cicavcov tu žije vydra riečna (Lutra lutra). V posledných rokoch tu pravidelne hniezdia kačice divé (Anas plathyrhynos), vodnár obyčajný (Cinclus cinclus). Občas zahniezdi na piesčitom brehu kulík riečny (Charadrius dubius) a kalužiak malý (Actilis hypoleuchos). V brehoch si vyhrabáva hniezdo rybárik obyčajný (Alcedo atthis). Okrem nich sem zalietavajú vtáky z iných biotopov za potravou.

8. zastávka – Poľana

Poľana bola od roku 1885 cieľom rekreačných plavieb na pltiach po Dunajci. Pred prvou svetovou vojnou tu stál typický hostinec, v ktorom sa schádzali hostia zo Smerdžonky a Szczawnice. Poľanu obklopuje jedľovo-bukový les, v ktorom rastú pozoruhodné staré exempláre. Ich vek presahuje 150 rokov. Tieto najzachovalejšie pôvodné lesné spoločenstvá tvoria podstatnú časť národnej prírodnej rezervácie Prielom Dunajca. V neprístupných bralných miestach rastú reliktné borovice lesné (Pinus silvestris). Tieto sú ozdobou krajinnej scenérie.

9. zastávka – skalné biotopy

Prekrásne scenérie strmých skál pozdĺž prielomu Dunajca oživujú rastlinné spoločenstvá, ktoré sa vyznačujú veľkou rozmanitosťou, ale aj špecifickosťou. Uplatňuje sa tu kvetena rôzneho pôvodu, od druhov stredomorských po vysokohorské. Z horských a vysokohorských druhov tu rastú napr.: kozinec južný (Astragalus australis), zerva hlavičkatá (Phyteuma orbiculare), astra alpínska (Aster alpinus) a mnohé ďalšie, ktoré sú viazané na chladnejšie nižšie partie a prípadne na severné expozície.

10. zastávka – živočíšstvo skalných stien

Na okolitých zrázoch možno pozorovať živočíchy viazané na životné prostredie skalných stien a brál. Z vtákov tu občas hniezdi murárik červenokrídly (Tichodroma muraria) a skaliar pestrý (Monticola saxatilis). Okrem nich tu pravidelne hniezdi výr skalný (Bubo bubo) a krkavec čierny (Corvus corax). Z plazov sa na skalách vyhrievajú jašterice živorodé (Lacerta vivipara). Z hadov nie je zvláštnosťou stretnúť vretenicu obyčajnú (Vipera berus).