Návštevníci

Pieninská cesta, foto: V. Kĺč

Na začiatku 19. storočia s rozvojom kúpeľníctva sa v Pieninách za­čala rozvíjať aj turistika. V rokoch 1870 – 1885 vedenie kúpeľov v Szczawnici dalo vybudovať takzvanú pieninskú cestu vedúcu po pravom brehu Dunajca, ktorá spájala Červený Kláštor s poľskou Szczawnicou. V súčasnosti slúži ako náučný chodník a cyklotrasa.

Najväčšou atrakciou Pienin, bol a stále je splav na drevených pl­tiach po rieke Dunajec. Plte boli pôvodne využívané na prepravu tovaru. Prvý splav s „turistami“ sa datuje už roku 1832, kedy sa ako prví splavovali návštevníci kúpeľov v poľskej Szczawnici.

Územie Pienin a Spišskej Magury má vybudovanú hustú sieť turis­tických chodníkov. Na území Pieninského národného parku (PIE­NAP) sa nachádza sedem turistických značkovaných chodníkov, je­den náučný chodník a štyri cyklotrasy. Náučný chodník v Pieninách na trase Červený Kláštor – Lesnica bol vyznačený v roku 1966 ako prvý náučný chodník v bývalom Československu.

V ochrannom pásme sa návštevníci môžu pohybovať po 6 turistických značkovaných chodníkoch a po de­viatich cyklotrasách. Turistické chodníky vás zavedú ku Chodníku v korunách stromov na Bachledke,  k Prírodnej rezervácii Veľké osturnianske jazero, PR Malé osturnianske jazerá, PP Jazero a PP Jezerské jazero.

Informácie o prírodných a kultúrnych danostiach územia Pieninského národného parku a ochranného pásma návštevníci dostanú v Múzeu pieninskej prírody v Spišskej Starej Vsi.

Medzi najnavštevovanejšie miesta patrí národná kultúrna pamiatka Červený kláštor. Pôsobili tu dve mníšske rehole, kartuziáni (14.- 16. storočie) a kamalduli (18. storočie). Kartuziáni sa neve­novali pastoračnej činnosti, vieru šírili prepisovaním kníh, veno­vali sa alchýmii a astrológii. Kamalduli sa okrem starostlivosti o duchovný život venovali ránhojičstvu, záhradkárstvu, bylinkárstvu. Najznámejším kamaldulským mníchom bol fráter Cyprián, zberateľ liečivých rastlín a zostavovateľ najstaršieho herbára na území Slo­venska. Herbár má 283 exponátov a je písaný v piatich jazykoch. Výraznou osobnosťou bol aj páter Romuald Hadbavný, autor prvého slovenského prekladu Svätého písma a prvého latinsko-slovenského slovníka. K najcennejším objektom kláštora patrí gotický kostol zo 14. storočia a sieň so vzácnymi stredovekými nástennými maľbami.

Vybudovaním lávky v roku 2006 cez Dunajec sa spojili obce Červený Kláštor a Śromowce Niżne. Zároveň sa „spojili“ slovenské a poľské Pieniny, čím sa vytvoril zaujímavý turistický okruh. Turistickým lákadlom na poľskej strane sú dominanty Tri koruny a Sokolica. Turisti v poľskom Pieninskom národnom parku (PPN) majú možnosť navštíviť päť informačných stredísk.

V Poľsku cca 5 km od štátnej hranice sa nachádzajú na brehoch vodnej nádrže Czorsztyn dve pamiatky, zámok Niedzica a hrad Czorsztyn s národnými, prírodnými a historickými expozíciami.

Vybudovaním lávky v roku 2006 cez Dunajec sa spojili obce Červený Kláštor a Śromowce Niżne. Zároveň sa „spojili“ slovenské a poľské Pieniny, čím sa vytvoril zaujímavý turistický okruh. Turistickým lákadlom na poľskej strane sú dominanty Tri koruny a Sokolica. Turisti v poľskom Pieninskom národnom parku (PPN) majú možnosť navštíviť päť informačných stredísk.

V Poľsku cca 5 km od štátnej hranice sa nachádzajú na brehoch vodnej nádrže Czorsztyn dve pamiatky, zámok Niedzica a hrad Czorsztyn s národnými, prírodnými a historickými expozíciami.