Kosenie Prírodnej rezervácie Slatina pri Šarišskom Jastrabí

Kosenie Prírodnej rezervácie Slatina pri Šarišskom Jastrabí

Tráva bezkolenec belasý (Molinia caerulea) na lokalite PR Šarišské Jastrabie.

Tráva bezkolenec belasý (Molinia caerulea) na lokalite PR Šarišské Jastrabie.

Správa Pieninského národného parku v týchto dňoch ukončila manažmentové opatrenia na lokalite PR Slatina pri Šarišskom Jastrabí. Tieto opatrenia spočívali v odstraňovaní krovia a náletových drevín a v ručnom  kosení lokality. Opatrenia boli vykonávané svojpomocne pracovníkmi Správy PIENAP-u a s pomocou dobrovoľníkov z Klubu Priateľov PIENAP-u, za čo im aj touto cestou patrí naše poďakovanie.

Na lokalite pracovalo priemerne 5 ľudí, spolu sme tu odpracovali takmer 200 hodín. Dôvodom týchto opatrení je vysychanie lokality vplyvom sukcesie, zmenou odtokových pomerov a v neposlednom rade vplyvom klimatických zmien. Cieľom je zachovanie jedinečných biotopov v územnej pôsobnosti Správy PIENAP-u.

Prírodná rezervácia (PR) Slatina pri Šarišskom Jastrabí bola za chránené vyhlásené v roku 1982. Zákonom 287/1994 o ochrane prírody a krajiny sa stala prírodnú rezerváciu. Vyhláškou 17/2003 z 9.4.2003, účinnou od 1.2.2003 bola potvrdená. Novelizovaná bola v roku 2004. Rozloha je 21 403 m2. Vyhlásená bola z dôvodu ochrany zachovaných slatinných spoločenstiev so zriedkavými druhmi rastlín na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Posledný zachovalý ekosystém svojho druhu v Ľubovnianskej vrchovine. Nachádza sa v katastri obce Kyjov.

Konkrétne sa na lokalite nachádzajú slatinné spoločenstva, biotopy európskeho významu Lk4 Bezkolencové lúky s výskytom  bezkolenca belasého (Molinia caerulea) a biotop Ra 6 Slatiny s vysokým obsahom báz s viacerými druhmi orchideí a tiež vŕbou rozmarínolistovou  (Salix rosmarinofolia). Práve PR Slatina pri Šarišskom Jastrabí je doteraz jediná známa lokalita v územnej pôsobnosti Správy PIENAP-u s biotopom Lk4.

Bezkolencové lúky patria medzi poloprírodné (človekom vytvorené a udržiavané) vegetačné typy. Podľa rakúskych a nemeckých vedcov vznikli napríklad v podhorí Álp približne pred 150 rokmi ako dôsledok zvýšenia chovu hospodárskych zvierat na mlieko a nedostatku steliva z polí. Poľnohospodári preto začali ako stelivo používať i porasty vlhkých lúk. Podľa niektorých autorov na vlhkejších stanovištiach vznikli tieto porasty väčšinou ako náhradná vegetácia jelšín, na suchších stanovištiach ako náhradná vegetácia kyslých dúbrav, nátržníkových dúbrav, dubohrabín alebo bučín. Dynamika porastu závisí do veľkej miery od obhospodarovania, respektíve od jeho zanechania (sukcesie) a taktiež od zmeny vodného režimu. Pri dlhodobom narušení vodného režimu sa môže táto vegetácia vyvinúť ako náhradné spoločenstvo vápnitých slatín zväzu Caricion davallianae. Pokiaľ dôjde na lokalite k zmene vodného režimu toto spoločenstvo sa mení na iné typy biotopov. Práve tak, ako sa udialo aj v spodnej časti našej lokality.

V súčasnosti zostala z pôvodne slovenských opísaných lokalít asi len jedna tretina. Úbytok biotopu je pozorovaný už do roku 1985, čo má za následok vtedajšia doba, kolektivizácia, meliorácie, ťažby rašeliny a premeny lokalít na ornú pôdu. Výnimočne sa vyskytujú aj vo vyšších polohách, kde doznieva vplyv teplej klímy, napr. na Poľane, v Slovenskom stredohorí, v Pohronskom Inovci, v Štiavnických vrchoch, vo Vtáčniku a v Liptovskej a Popradskej kotline. Plošne najrozšírenejšie a druhovo bohaté bezkolencové lúky sú zachované v NPR Abrod na Borskej nížine. Je to najrozšírenejší vegetačný typ v rámci rezervácie a zároveň ide o najväčšiu rozlohu tohto spoločenstva v rámci celého Slovenska. Na Podunajskej nížine a v Košickej kotline je väčšina lokalít už zničená a bezkolencové lúky sa vyskytujú len maloplošne a veľmi vzácne.

Zdroj: http://www.sopsr.sk/natura/dokumenty/MM_mokrade_web.pdf

http://pienap.sopsr.sk/sprava-np/zakladne-udaje/volna-krajina/maloplosne-chranene-uzemia/

http://sbs.sav.sk/docs/FK_Bardejov-info_materialy_o_uzemi.pdf

Autor textu a foto: V. Kĺč