52. narodeniny nášho Pieninského národného parku

52. narodeniny nášho Pieninského národného parku

logo pienap

logo pienap

Pohľad na Pieniny zo Spišskej Magury. Foto: V. Kunštárová

Včera uplynulo 52 rokov, od chvíle kedy po prvý krát uzrelo svetlo sveta schválené nariadenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 5 zo 16. januára 1967, ktorým bol vyhlásený Pieninský národný park so sídlom v Červenom Kláštore. Vtedajšia výmera národného parku mala 2125 ha a jeho ochranné pásmo 52 000 ha.

Tomuto počinu predchádzalo niekoľko dôležitých udalostí, ktoré sa zapísali do histórie ochrany prírody dvoch štátov. Teda ako to bolo?

Prvé názory a snahy o ochranu niektorých častí územia Pienin sa začali objavovať najmä na poľskej strane už po skončení prvej svetovej vojny. Podnet k týmto snahám dal zhoršujúci sa stav prírodných pomerov v území Pienin vplyvom nekontrolovateľnej ťažby v lesoch, zakladania kameňolomov, nekontrolovanej výstavby a najmä pastvy v lesných a xerotermných spoločenstvách vápencových brál a sutí. Zvlášť negatívne sa prejavila pastva na lúkach hradného brala Czorstyn, ktoré 14. marca 1921 v záujme ich záchrany  premenil vlastník p. Drohojowski na úplnú rezerváciu. Tento počin a ďalšie antropické tlaky na prírodu Pienin dali podnet na pre vytvorenie chráneného územia typu národného parku v území poľských, ale i slovenských Pienin.

Hrad Czorsztyn_V. Kunštárová

Hrad Czorsztyn v súčasnosti. Foto: V. Kunštárová

Významným medzníkom, ktorý prispel k vytvoreniu chránených území v Pieninách bol 6. máj 1924, kedy hraniční zmocnenci Ing. V. Roubik (ČSR) a prof. W. Goetel (Poľsko) po dlhých a intenzívnych rokovaniach podpísali tzv. „Krakovský protokol“. V tomto protokole sa okrem vyriešenia mnohých hraničných problémov riešili aj problémy ochrany prírody v pohraničných územiach.

Protokol okrem iného odporúčal:

  • vytvoriť podmienky pre vznik chránených území na československo-poľskom pohraničí,
  • vyriešiť turistické a komunikačné problémy na území Pienin.

S týmto návrhom sa stotožnila aj konferencia oficiálnych predstaviteľov oboch štátov, ktorá sa konala v Zakopanom v septembri r. 1924. Konferencia odporúčala vytvoriť podmienky pre vznik chránených území na spoločnej slovensko-poľskej hranici v Babej hore, Tatrách, Pieninách a Čiernohorí. Po viacročných snaženiach na obidvoch stranách hranice uzreli v roku 1932 svetlo sveta tieto právne akty:

  • Nariadenie ministra roľníctva v Poľsku zo dňa 23. mája 1932, ktorým sa s účinnosťou od 1. júna 1932 zriaďuje „Park Narodowy w Pieninach“ o výmere 756 ha.
  • Nariadenie ministra roľníctva v Československu zo dňa 9. júla 1932, ktorým sa s účinnosťou od 12. júla 1932 zriaďuje Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách. Rezervácia mala výmeru 423 ha.
  1. júla 1932 sa uskutočnilo slávnostné vyhlásenie Slovenskej rezervácie v Pieninách v Červenom Kláštore v historickom lipovom parku pri objekte Červeného kláštora (bývalý Chránený areál Pieninské lipy, dnešná zóna „B“) a v Szczawnici za účasti predstaviteľov Československa a Poľska. Počas oslavy v Červenom Kláštore vystúpili vedúci delegácií, predstavitelia štátnych lesov, ministerstva osvety, poslanci parlamentov a senátov, zástupcovia turistov. Vo všetkých príhovoroch bol zvýrazňovaný úspech spoločného snaženia pri vytvorení chránených území v Pieninách, ktoré predstavujú prvý medzinárodný park v Európe.

Vojnové udalosti prerušili činnosť obidvoch chránených území. Po vojne bol v Poľsku obnovený národný park 30. októbra 1954. Táto organizačná štruktúra v podstate trvá v Poľsku doposiaľ. Na Slovensku bola obnovená Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách Nariadením povereníctva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 13. 12. 1957 pod názvom Pieninská prírodná rezervácia Červený Kláštor s účinnosťou od 1. 1. 1958. Takto to bolo do už spomenutého pamätného 16 januára 1967.